Minitábor Močiar 2014
Prvý deň sa začal predčasne, budíček mal byť o ôsmej hodine, ale niektoré deti nás zobudili už o piatej a za to ich čakala veľmi tvrdá rozcvička – dlhý beh po dedine, rozhýbanie celého tela a na záver pár eRko tancov. Po rozcvičke nás čakali výdatné raňajky. Potom sme mali voľno, aby sme stihli rannú hygienu a upratovanie izieb, prípadne sa postarať o našich zverencov. Neskôr už stál pred chatou celý tábor pripravený na dobrodružnú cestu, kde sme všetci museli čeliť nástrahám, ktoré si pre nás pripravili duchovia. Na konci dobrodružnej, ale aj namáhavej cesty sme oslobodili princa a princeznú, ktorých zajal zlý černokňažník, ktorého sme museli tiež premôcť. Keď sme mali už naše bruchá naplnené výdatným obedom, prežili sme poobedie plné hier, tanca, hudby, športu a zábavy. Večer nás čakala rozprávka, správy z celého dňa, počasie a reklamy podané zábavno-vtipnou formou. Ako správni kresťania sme sa pomodlili v blízkom kostole a išli sme si odpočinúť po namáhavom dni.
V tento deň sme sa po rozcvičke, ktorá sa skladala z behu, rozcvičenia celého tela a eRko tancov naraňajkovali a po chvíli oddychu, animátori nachystali hry pre deti. Po zvolávačke sa deti pustili do plnenia úloh na stanovištiach, ktoré sa skladali z logických a športových úloh. Po hrách sa konalo vyhodnotenie najlepších hráčov. Nikto však nezostal bez odmeny. Následne sa zapojili aj vedúci a zahrali sme si „evolúciu“ a „orindžindžin“. Po obede sme si oddýchli a naučili sme sa nové eRko tance a „Cup song“. Po večeri sme mali veselú scénku o princeznej Močiarke, ktorá po dlhom hľadaní našla toho pravého princa. Deň sme tradične zakončili vyhodnotením anjelskej pošty a večernou modlitbou.
Zobudili sme sa do dňa, v ktorom sme sa mali na malú chvíľu stať vojakmi. Rozcvičku s prísnym režimom sme zvládli. Po výdatných raňajkách nasledovalo pochodovanie. Ako správny vojaci sme sa naučili reagovať na povely: „Zastaviť, stáť! Vpravó bok! Pochodom chod!“ Taktiež sme sa naučili určovať svetové strany podľa dĺžky konárov na strome, alebo pochodovať v novej formácii „dvojhad“. Prešli sme náročným výcvikom, kedy sme museli v bojovom teréne podliezať prekážky – stoly. Preskúšaná bola schopnosť pracovať v tíme, keď sme museli podliezať stôl štýlom majstrov sveta v hokeji. Po náročnom pochodovaní sme sa posilnili obedom. Poobede sme pokračovali hrou na schovávačku, ktorá mala za úlohu preveriť naše krycie schopnosti. Ako každá správna armáda, aj my sme potrebovali svoje zástavy. Tie ukázali, že aj vojaci môžu byť kreatívni a majú umelecké cítenie. Hrdí vlajkonosiči niesli naše zástavy cez dedinu počas vojenskej prehliadky. Za tónov tradičných slovenských ľudových piesní sme Močiaru ukázali silu a kolegialitu, aká sa nosí u nás v Kanianke. Následne sme boli vypočúvaní, čoho následky niesli naši velitelia. Aj keď sme ako vojaci celý deň bojovali, víťazmi sme sa stali všetci, z čoho sme mali dobrý pocit na duši. V neskorých večerných hodinách sme boli povolaní odvážne kráčať po stopách miestneho blázna. Počas tejto cesty boli preskúšané naše nervy, odvaha a schopnosť kráčať do neznáma, čo sme všetci zvládli na jednotku.
Vstávali sme síce veľmi unavení, ale nabudení do nového dňa. Zobudil nás netradičný budíček v podobe „gongu“ (hrniec a varecha). Po tradičných ranných „rituáloch“ a raňajkách nás čakali súťaže po celej dedine Močiar. Deti mali za úlohu nájsť tieto stanovištia a splniť úlohy, ktoré ich tam čakali. Väčšine sa darilo a víťazi boli aj patrične odmenení. Po ťažkom doobedí a obede, nás čakali aktivity typu futbal, volejbal, bedminton, eRko tance, alebo obľúbený spánok. Futbalisti podali obdivuhodný výkon a celý tábor im fandil. Po aktivitách sme sa presunuli do jedálne aby sme sa navečerali. Nasledoval vtipný večerný program, kde boli okrem pripravených scénok vybraní ľudia a zamenili im oblečenie. Po programe nás čakala večerná modlitba a spánok.