Slaná voda 2024
NEDEĽA
Tretiu júlovú nedeľu sme sa vybrali zažiť krásne dobrodružstvo plné zážitkov a spomienok na sever Slovenska do Oravskej Polhory na Chatu Slaná voda. Po príchode sme sa hneď rozutekali tancovať, tak ako sa na každom tábore patrí. Tancovanie, rozdelenie do izieb a čiastočné vybalenie batožiny nás viedlo k tomu, aby sme vytvorili tímy. Tento rok sme boli rozdelení do troch skupín vo farbách červenej, fialovej a žltej. Ako každý rok, aby sme sa na začiatok trošku spoznali nasledovali zoznamovačky a po nich sa nám predstavil náš sprievodca Paľko Dobšinský, ktorý nás sprevádzal celým týždňom. Spoločne sme sa dohodli, že mu pomôžeme napísať knihu s úplne novými rozprávkami. V jedálni už na nás čakala chutná večera, po ktorej sme sa už len pomodlili a utekali si oddýchnuť, aby sme boli plní energie a sily po celý týždeň.
PONDELOK
Prvé ráno nás zobudila pesnička z krásnej rozprávky Na vlásku, ktorá nás namotivovala vstať a rozcvičiť sa. Po raňajkách a rannej hygiene na nás pred chatou čakal neznámi princ. Po kratšom princovom monológu sme sa dozvedeli, že je to Princ Bajojajo Eugen VIII. Zavítal k nám, aby sme sa vydali na ďalekú cestu a pomohli mu nájsť jeho životnú lásku, ktorá je uväznená vo vysokej veži. Aby jej dokázal, že ju naozaj ľúbi a nechce ju iba kvôli jej magickým vlasom, musel sa pre ňu naučiť tancovať. No tancovanie mu naozaj nešlo!!! Potreboval našu obrovskú pomoc. Po tancovačke sme sa šťastní vrátili na chatu, kde sme si chvíľku oddýchli a potom hor sa na obed! Po poobednom voľne Rapunzel oboznámila Eugena so svojím životom vo veži. Aj my sme v skupinách zakúsili na rôznych stanovištiach, aký život viedla. Keď už Rapunzel ukázala Eugenovi a nám všetko, čo robila vo veži, spolu s Eugenom sa s nami a s Paľkom rozlúčili a šťastní odišli. Paľko však mal hlavu v smútku, lebo usúdil, že rozprávka o Rapunzel je klasika, ktorú všetci poznajú a preto sme túto rozprávku nemohli zapísať do knihy… No ani sme sa nenazdali, kde sa vzala, tu sa vzala Snehulienka. Paľko ju privítal a spýtal sa jej, čo ju k nám privádza. Snehulienka nám povedala, že je už unavená zo života, v ktorom stále len upratuje a spieva, a žije spolu s princom šťastne až do smrti… Opýtala sa nás, či by sme jej nevedeli pomôcť vymyslieť nejaký NOVÝ koniec pre jej rozprávku. Samozrejme, že sme všetci s nadšením súhlasili a presunuli sa vymýšľať a nacvičovať nové konce pre Snehulienku. Po únavnom nacvičovaní na nás čakala večera, po ktorej sme si išli naše nové konce predviesť. Paľko usúdil, že sa mu najviac páčil koniec červeného tímu a ten sa aj zapísal do jeho novej knihy. Aby sme oslávili našu prvú rozprávku v knihe spravili sme poriadnu párty, po ktorej sme sa pomodlili a išli načerpať silu do ďalších dní.
UTOROK
V druhý deň nášho tábora sme mali krásny budíček v podaní ľudových piesní z rozprávky Janko a Marienka. Po rozcvičke a raňajkách sme sa išli nachystať na náročnú prechádzku s cieľom nájsť jahody pre Janka a Marienku a dostať sa pri chalúpku Hájnikovej ženy. No počas tejto prechádzky sme nenachádzali žiadne jahody iba samé zvláštne modré kvety. Pri chalúpke Hájnikovej ženy sme sa zabávali – hrali sme rôzne hry, tancovali sme a kto chcel mohol sa ísť pozrieť na expozíciu domčeka Hájnikovej ženy. Po desiate prišiel čas na spoločnú fotku. No potom ako sme sa odfotili sme videli niečo zvláštne. Janko našiel pumu. Táto puma bola naozaj priateľská, až pokým ju niečo nestrelilo do krku a nezdivela. Takže sme sa museli rýchlo ponáhľať naspäť na chatu, aby nás náhodou nechytila. Počas cesty späť nás napadlo, že sa nachádzame v dvoch rozprávkach súčasne: Janko a Marienka a Zootropolis. Po príchode sme sa hneď presunuli na obed a poriadne si oddýchli. Voľno prešlo rýchlosťou blesku a mi sme pokračovali v programe. Každý tím dostal papier plný výziev, ktoré sme museli splniť. Výsledkom bola mapa, ktorá nás zaviedla do zadnej časti chaty. Tu sme však našli iba výsmešní papier! Keď sme sa sklamaní vrátili na našu chatu, pred dverami sme uvideli stáť milú ovečku. Prihovorili sme sa jej a zistili sme, že to bola zlá ovečka. Ona strelila pumu do krku. Po zatknutí ovce Paľko usúdil, že táto rozprávka sa určite zapíše do knihy. Ako ďalší sa u nás zjavil Malý princ, s ktorým sme chodili po planétach a hľadali mu kamarátov. Žiaľ nenašli sme žiadneho vhodného. Pred večerou nás čakala svätá omša počas ktorej sme pookriali. Po večernej modlitbe sme sa nešli umyť a spať ako zvyčajne, ale zahrali sme si nočnú hru Malého prica, po ktorej nasledovali už len sladké sny.
STREDA
Ďalšie ráno, ďalší budík, ďalšie raňajky a ďalšia rozcvička. Dnes sme mali oddychové doobedie, takže sme sa iba autobusom previezli do Oravskej polhory. Navštívili sme Európske centrum gajdošskej kultúry, po ktorom sme mali menšiu prechádzku po okolí a výlet sme zakončili sladkou bodkou – zmrzlinou. Cestu v autobuse sme si spríjemnili spevom a peknými výhľadmi z okna. Poobede na nás vybehli ľudové devy a spustila sa veľká tancovačka. Bola súčasťou povesti o neopätovanej láske čarodejníka k Magde. Aby jej dokázal, že ju naozaj miluje a aby si ho zobrala za muža, každý tím dostal za úlohu vymyslieť predstavenie, z ktorého Magda usúdi, že ju má naozaj rád. Červení mali za úlohu natočiť tanečné vystúpenie, fialoví kúzelnícke vystúpenie a žltí mali za úlohu pozitívne opisovať čarodejníka. Čarodejník Jožo odprezentoval videá pred Magdou, no jej sa aj tak nepáčilo ako sa Jožo chová. Rozhodla sa, že jeho žiadosť o ruku neprijme. Vtedy sa Jožo nahneval a preklial Magdu, aby ho milovala nasilu. Nesúhlasili sme s takouto láskou a preto sme presvedčili čarodejníka, že pravá láska sa nesmie vynucovať.
Podvečer sa niesol v znamení ďalšej rozprávky. Tentokrát to bola rozprávka Autá. V rámci nej sa hrali naši obľúbení ovocníčkovia. Večer sme zakončili pozeraním rozprávky Rio.
ŠTVRTOK
Vo štvrtok sme sa prebúdzali s náladou ako z Brazílie. Po raňajkách sme sa vybrali na „púť“ do slovenského Ria – na Klin. Cieľom tejto prechádzky bolo pomôcť nájsť Linde jej strateného papagája. Úspešne sme túto misiu zvládli. Poobede nás navštívila Vaiana, ktorej sme pomáhali v hľadaní srdca Te Fiti. Našli sme ho pomocou rôznych vodných aktivít a oslávili sme to vodnou párty, teda oblievačkou. Paľko na konci dňa usúdil, že táto verzia bola naozaj veľmi bláznivá a túto rozprávku nezapíše do knihy. Niektorých animátorov čakal ešte náročný večer. Zapojili sa do nočnej hry susedného tábora do tzv. skúšky odvahy. Prežili rôzne emócie: strach, obavu, miestami aj plač, ale hlavne zábavu.
PIATOK
Posledné ráno tohto tábora sme sa nevydali už do žiadnej rozprávky. Našou úlohou bolo dokázať vydavateľovi, že naša kniha bude úspešná a bude sa predávať. Rozhodli sme sa mu to dokázať v hre „kamióny“, v ktorej sa nám podarilo predať takmer 600 kníh. Vydavateľa sme týmto presvedčili a po obede našu knihu slávnostne vydali. Aby vydanie prvého výtlačku našej knihy „neTradičných rozprávok“ nebolo len také obyčajné a nudné, celý týždeň sme si v skupinkách nacvičovali rôzne tanečné, básnické a spevácke čísla. Spríjemnili a rozveselili nám celé popoludnie. Po večery, ako každý rok v piatok, nesmela chýbať rozlúčková párty plná radosti z nových zážitkov, ale i sĺz z rozlúčky.
SOBOTA
Sobota sa niesla už len vo forme posledných dobaľovaní batožiny, nakladaní vecí do autobusu. Po raňajkách sme už len vyštartovali domov a o dve a pol hodiny sme sa už vítali s rodinami. Bol to naozaj krásny tábor plný aktivít, radosti, smiechu a šťastia. Vidíme sa o rok.
Ivka Pekárová
pomocná animátorka – eRko Kanianka