Letný tábor Oščadnica

SOBOTA

Posledný júlový víkend sme sa plní očakávania vydali do Oščadnice, kde sme začali nové dobrodružstvo s názvom Po stopách umenia. Po príchode sme sa ubytovali, rozdelili do skupiniek a navzájom sa zoznámili. Na scénu potom prišla Sára, vzdelaná študentka umenia, ktorá nám predstavila svoj dlhodobý sen – otvoriť Dom umenia, v ktorom by boli zhromaždené všetky druhy umenia pre potešenie všetkých, ktorí ho vedia oceniť. Nezabudli sme ani na meninových oslávencov – srdečne sme im zablahoželali a spoločne odštartovali týždeň plný zážitkov, kreativity a množstva prekvapení. Večer sme zakončili modlitbou a plní očakávania sme sa uložili do postelí.

NEDEĽA

V nedeľu sme sa hneď po raňajkách dozvedeli nemilú správu – náš Dom umenia nemal potrebné povolenia na fungovanie! Preto sme si obuli topánky a pomocou hry s názvom „Byrokracia“ sme navštívili slovenské úrady a úspešne získali kľúče k nášmu Domu. Po jeho otvorení nás už čakala prvá výzva od umelkyne Sáry. Tá sa rozhodla preveriť naše znalosti v umeleckom kvíze. Po výsledku, ktorý nebol úplne ideálny sa Sára rozhodla predstaviť nám svojich priateľov z umeleckého sveta, s pomocou ktorých nás chcela počas týždňa zaučiť. Prvou hosťkou bola sochárka, s ktorou sme si vytvorili vlastné sochy a prispeli tak do výstavnej siene nášho Domu umenia. Deň sme zakončili svätou omšou, v ktorej sme sa zamysleli nad významom Jubilejného roka 2025 a naplnili srdcia pokojom.

PONDELOK

Ranné dažďové kvapky nás vôbec neodradili. Do nášho Domu zavítali herecké hviezdy, ktoré nám ukázali zákulisie filmového sveta. Netrvalo dlho a z nás sa stali filmové štáby, ktoré natáčali vlastné krátke filmy. Popoludní sme otvorili „salóniky“, ktoré vytvorili samotné deti – ukázali nám, ako sa relaxuje po náročnom dni na pľaci. Keď prestalo pršať, s radosťou sme vybehli von a popoludnie sme zaplnili tancom, spevom a spoločnými hrami.

UTOROK

Utorok sme začali umeleckou vychádzkou pod vedením maliarky, ktorá v nás chcela prebudiť cit pre detail a inšpiráciu. Na potulkách slovenskou krajinou sme zachytávali krásy okolia do svojich pamätníkov a po návrate na chatu sme ich preniesli na maliarske plátno. Popoludní nás prekvapili chlapci z dediny so svojimi harmonikami a husľami – podmanivé tóny ľudovej hudby roztancovali celé okolie, a hoci s tým naša Umelkyňa veľmi nesúhlasila, náladu nám to nepokazilo. Sľúbila však, že v stredu nám predvedie, čo je podľa nej „pravé“ umenie…

STREDA

Sára nás nezavádzala – streda sa niesla v prísnom duchu. Na stanovištiach sme trénovali svoj hudobný vkus, aby sme na ňu konečne zapôsobili. Po nečakanej návšteve Sárinej kamarátky speváčky sme spoločne nacvičili pieseň, a aj Sára musela uznať, že sme umenie hudby zvládli na jednotku. Po výdatnom kotlíkovom guláši sme sa ochladili pri bazéne a pripravili sa na obľúbenú hru „Kamióny“, kde sme predávali tovar a pomáhali tak vyzbierať financie na nový klavír; Sárine kamarátky klaviristky totiž prišli na to, že ten ich už nikdy nebude hrať tak, ako kedysi. Aj keď niektoré obchody boli… povedzme, že trochu na hrane zákona, všetci sme si hru naplno užili. Večer sme si spoločne oddýchli pri premietaní filmu v našom improvizovanom kine, do ktorého sme dostali lístky od hercov ako poďakovanie za našu prácu pri natáčaní.

ŠTVRTOK

Vo štvrtok ráno sme sa vydali na krížovú cestu, ktorú pre nás pripravili naši animátori-birmovanci. Po návrate sme sa zmenili na tanečníkov – pod taktovkou profesionálov sme sa naučili základy hip-hopu. Išlo nám to perfektne! Popoludní sme objavovali krásu umenia v každodenných činnostiach; zistili sme, aké umenie sa skrýva v nezištnej službe druhým, napríklad počas upratovania okolia. Keď večer náš Dom ohrozil výpadok prúdu, hrdinsky nás zachránil miestny elektrikár. Vydali sme sa s ním do tmy hľadať hlavnú rozvodňu a keď sme sa po opätovnom nahodení prúdu vracali naspäť, náš Dom umenia nám už z diaľky svietil na cestu.

PIATOK

Piatkové ráno nás privítala šperkárka, ktorá nás chcela naučiť svojmu remeslu. No prišla nešťastná – cestou stratila všetky svoje nástroje a materiály! Pomocou detektíva sme sa vydali po stopách a napokon všetko našli. Odmenou nám boli krásne vlastnoručne vyrobené náramky. Poobede však nastala kľúčová chvíľa – príchod komisie. Tá prišla preveriť, či je náš Dom umenia naozaj pripravený na oficiálne otvorenie. Po hodnotení našich prác, vystúpení a celkovej snahy sa komisárky jednohlasne zhodli – Dom môže byť otvorený! Červená stuha bola slávnostne prestrihnutá a my sme mohli odštartovať veľkolepú záverečnú párty. Smiech, tanec a dojatie sa prelínali celým večerom. Bolo jasné, že tento tábor zostane v našich srdciach navždy.

SOBOTA

Sobota už patrila posledným objatiam, baleniu batožiny a lúčeniu. Po raňajkách sme sa rozlúčili s miestom, ktoré nám bolo celý týždeň domovom, a vydali sa na cestu domov. Tábor Po stopách umenia bol nielen plný zážitkov a zábavy, ale hlavne zisťovania, že umenie nie je len v galériách a na pódiách. Je všade okolo nás – v úsmeve, v priateľstve, v odvahe aj v radosti. A každý z nás je tak trochu umelec – stačí len milovať to, čo robíme.

Andrej Šušol,
programový vedúci pobytového tábora