centRumko kalendár

Category: Tábory

Minitábor Bystrička 2018
Minitábor Bystrička 2018

V pondelok ráno 9.7. 2018 sa skupina detí a animátorov stretli ako každoročne na parkovisku 
pred kostolom v Kanianke, kde naložili svoje kufre do autobusu a vyrazili do Bystričky. Po
príchode do krásneho prostredia sme sa ubytovali, vyrobili anjelskú poštu, plagáty s názvami
izieb, naobedovali sa a program mohol začať. Počas celého týždňa nás navštevovali postavy
zo Starého zákona. Pomocou osemsmerovky sme zistili, že ako prví k nám zavítajú Adam
s Evou. Porozprávali nám ich príbeh a zadali celodennú úlohu – nacvičiť scénku: ako by to
dopadlo, keby Adama Eva nejedli zo stromu poznania. Po zadaní úlohy hľadali deti po celom
areáli rôzne druhy ovocia. Následne sa deti podľa vlastného záujmu rozdelili do jednotlivých
workshopov, kde trávili čas športovaním, tancovaním, hraním spoločenských hier, tvorivými
dielňami a nacvičovaním divadielka (boli každý deň). Po workshopoch si deti nacvičovali
celodennú úlohu, ktorú po večeri odprezentovali.
V utorok sme po postavách museli pátrať. Vydali sme sa na cestu, počas ktorej sme hľadali
obálky. Doviedli nás až k vyhliadke, kde sme obálky otvorili a z ich obsahu poskladali príbeh
o Káinovi a Ábelovi. Následne prišli za nami a nepamätali si nič zo svojej minulosti. Preto
poprosili deti, aby im ich život pripomenuli formou scénok, ktoré tvorili na základe
poskladaného príbehu. Potom im zadali celodennú úlohu. Tentokrát to bola výroba
pracovných nástrojov. Úlohu úspešne splnili a vrátili pamäť Káinovi a Ábelovi.
Tretím dňom nás sprevádzal Noe. Čakala nás dlhá túra, na ktorej sme plnili rôzne stanovištia.
Kvôli nepriaznivému počasiu sa program presunul do vnútra, kde sme vytvorili Safari so
zvieratami z rôznych kútov sveta a zabavili sa pri karaoke. Keď sa vyčasilo, deti spolu
s animátormi vytvorili zo svojich tiel zviera a zatancovali jeden erko tanec. Večer sa znovu
rozpršalo, a tak sa konala pršiplášťová párty.
Vo štvrtok k nám prišiel Mojžiš, ktorý nám rozprával svoj príbeh. Niektoré pasáže z jeho
života sme si vyskúšali v  hrách. Napríklad pasenie sme si vyskúšali v hre Húsky, húsky
poďte domov, desať egyptských rán sme mali vo forme stanovíšť a prechod cez Červené more
sme si pripomenuli kúpaním v bazéne. Tento večer sme mali pre zmenu pyžamovú párty.
Posledný deň prišiel k nám Jozef Egyptský, ktorého sme spoznali pomocou indícii. Jeho
prorocké sny nás sprevádzali pomocou hier. Po hrách sme si dali nácvik piesní na svätú omšu,
ktorú nám odslúžil náš pán farár z Kanianky. Celodennou úlohou tohto dňa bolo nacvičiť
tanec. Večer sme tieto choreografie odtancovali pred odbornou porotou. Na záver sme si dali
rozlúčkovú diskotéku.
V sobotu ráno sme sa pobalili, rozlúčili, a tak,ako nás autobus v pondelok doviezol, v sobotu
nás prišiel zobrať domov.

autor článku: Michal Liener

 

Minitábor Vyhne 2017

Na tábor prišla väčšina detí zo stretiek, z čoho sme mali veľkú radosť. Noví kamaráti nás zase obohatili o nové priateľstvá. V programe sme ponúkli deťom dostatok príležitostí na aktívny oddych – fyzické aj vedomostné aktivity, výlet s plávaním aj duchovný program. Táborový príbeh ponúkol veľa možností na spoluprácu, odvahu aj zábavu.
V pondelok 3. júla, hneď ako sme vystúpili z autobusu, na nás čakala záhada – zmiznutý jednorožec, ktorý nás mal privítať. Deti sa s nadšením vrhli do pátrania s detektívmi Štupikom a Mračnou. Celý deň sa táto záhada riešila pomocou rôznych súťaží a zábavných aktivít. Nakoniec, po analýze všetkých dôkazov sa zistilo, že za všetko môže čokoláda Milka, ktorú jednorožec predtým zjedol a tak mu zachutila, že sa vybral hľadať ďalšiu čokoládu a na nás zabudol. Po vyriešení záhady sme si spoločne zatancovali, zahrali sa a plní zážitkov z pátrania sme išli spať, tešiac sa na to, čo nám prinesie druhý deň.
V utorok ráno sme sa prebudili do rozprávkového sveta, v ktorom sa nám predstavili princ Filip a princezná Timka. Privolali si nás na pomoc, lebo ich sužoval veľký problém. Rieka strhla most medzi hradmi a princ s princeznou sa nemohli k sebe dostať. Pomohli sme im zrekonštruovať ich hrady a postaviť nový most. Na záver dňa sa usporiadala svadba a v príjemnej atmosfére si princ s princeznou povedali svoje áno. Všetci sa zabávali na kráľovskom bále.
V stredu ráno nás zobudilo slniečko a keďže bol pred nami horúci deň, vybrali sme sa ozviežiť a zabaviť na blízke kúpalisko. Po obede a oddychu nás prišli navštíviť svätý František a svätá Klára. Priblížili nám svoje životy a zostali s nami aj počas sv. omše. Po sv. omši si deti pripravili pre týchto svätcov rôzne scénky. Deň vyvrcholil pršiplášťovou párty.
Vo štvrtok ráno nás prišli pozrieť postavičky zo sveta Sci-fi. Prišli k nám s prosbou – v ich svete nie sú žiadne deti, a tak nás chceli zaškoliť do ich remesla. Zaškoľovali nás víly s elfami, kúzelníci, dobrí duchovia. Museli sme plniť rôzne úlohy a vďaka týmto úlohám sme sa mohli stať jednými z nich. Večer nás čakala posledná skúška – skúška odvahy, ktorú sme všetci zvládli.
V piatok sme sa rozlúčili so všetkými postavičkami, ktoré sa nám počas týždňa predstavili,a ktorím sme pomáhali a spoločne sme sa zahrali a zatancovali si. Oddýchnutí a povzbudení z celého týždňa sme sa vo veselom duchu a plní zážitkov pobrali na cestu domov.

Minitábor Duchonka 2016
duchonka2016_861

Náš letný Minitábor je už tradičnou odmenou pre všetkých vytrvalcov – stretkárov, koledníkov, spevákov, miništratnov…všetkých tvorivých a aktívnych animátorov. Tento rok sme sa vybrali na nové miesto – obec Prašice, časť Duchonka, aby sme v dobrej partii naplno odštartovali tohtoročné prázdniny. A keďže to zároveň bola naša VTZS kampaň (Vypni telku zapni seba) – využili sme táborový čas naozaj do poslednej minútky.Hneď po príchode sme sa ocitli v “Hodinárstve manželov Martinovcov”, ktorí nás srdečne privítali a porozprávali nám o tom, aké dôležité je správne využiť svoj čas na Zemi. Ich životy sú nám v tom veľkým vzorom. Spolu s pánom Martinom si každý z nás zhotovil špeciálne hodiny, ktoré sa stali schránkou na anjelskú poštu. Počas dňa sme sa veľa hrali, zabávali i zoznamovali. Niektorí boli v tábore prvýkrát, a tak s radostným nasadením spoznávali rôzne táborové zvyky. Počas popoludnia sme si zasúťažili a večer sme využili na prechádzku do okolia nádrže Duchonka.
V utorok na sviatok sv. Cyrila a Metoda, sme privítali svätca z našich končín – bl. Pavla Gojdiča. Aj jeho život bol príkladným, a tak sme aj my chceli využiť čas správne – nacvičili sme piesne a spoločne prežili sv. omšu. Po sviatočnom obede sme si vyrobili tričká a dobre sa vyšantili, pretože v podvečer medzi nás zavítala sv. Giana Mollová a spolu s ňou sme sa učili zvládať náročné životné situácie – podať prvú pomoc.
Ďalší deň sa niesol v duchu putovania, aby sme v ďalekých krajoch spoznali ďalšiu sväticu – Katheri Tekakwithu. Po zvládnutí úloh v krásnom prostredí zrúcaniny Topoľčianskeho hradu, po tom, ako ona sama videla našu snahu trpezlivo všetko zvládnuť, sa nám predstavila – aby nás aj ona povzbudila k obetavosti, pokore a konaniu dobra.
Po náročnom putovaní sme si oddýchli, lebo v podvečer sme očakávali ďalšieho hosťa. V krátkej scénke sme sa dozvedeli o ťažkom živote sv. Bakhity a potom podľa jej vzoru sme sa snažili bez hundrania zvládnuť navonok bežné, ale v skutočnosti ťažké každodenné povinnosti. Vyskúšali sme si našu obetavosť, vytrvalosť a zabrať dostala i trpezlivosť, keď veci treba zvládnuť v tichosti a pokore… Poslednou nebeskou návštevou v našom hodinárstve bola mladučká bl. Chiara Lucze, vďaka jej radosti zo života sme si aj my užívali zdravú zábavu, športovali, tancovali a tešili sa z maličkostí. Večer sme si užili i táborák, v ktorom potom po prekonávaní strachu v nočnej hre symbolicky zhoreli všetky naše obavy, strachy, zlé sny…
Po týždni bez telky, prežitom v kruhu kamarátov, povzbudení na duši a posilnení na tele, sme sa vrátili domov so spomienkami na super prvý prázdninový týždeň. 🙂

Ako v Pribyline dúha farby dostala…
dsc_3446

Ako sa vraví do tretice všetko dobré, a tak všetci 94 táborovníci po tretíkrát,  v nedeľu 7. augusta 2016, s táborovým nadšením dorazili do Horského hotela Akademik v Račkovej doline. Známe prostredie nás vítalo typickou krásou našich veľhôr, tento rok obohatené aj o neskutočné množstvo hríbov a hríbarov :).
Akú silu má priateľstvo, ako ľahko a zbytočne sa dá priateľstvo narušiť a koľko námahy treba, aby sa všetko opäť napravilo sme sa snažili prežiť počas tohtoročného tábora. Našou rokmi overenou pomôckou sú farby a tak sme ich čaro 🙂 využili i tentokrát…. motívom sa stala DÚHA.

V krátkej tanečnej choreografii nám animátori znázornili stratu PRIATEĽSTVA – keď pôsobením ZLA – NEPRIATEĽSTVA, sa dobré vlastnosti zo vzťahov strácajú…keď sa stratí OBETAVOSŤ a nahradí ju ĽAHOSTAJNOSŤ, keď LENIVOSŤ vyhráva nad VYTRVALOSŤOU, keď KLAMSTVO počujeme častejšie ako PRAVDOVRAVNOSŤ, keď vedie EGOIZMUS a TEAMOVÝ DUCH sa stráca, keď ÚSMEV nahradí SMÚTOK… život – dúha stratí pestrosť, stmavne, vtedy treba zabojovať zo všetkých síl. Každý deň ponúka šancu získať stratené späť, napraviť, vylepšiť, začať odznovu a vrátiť “farby” tam, kam patria!
A že nedokážeme sami, to čo dokážeme spolu,…sme si počas celého týždňa pripomínali i našou tohtoročnou hymnou:
Adam Ďurica – “SPOLU”

nedela


PONDELOK – ČERVENÁ – OBETAVOSŤ – ĽAHOSTAJNOSŤ, postavička ZÁCHRANÁR
Záchranárska siréna nás svojím naliehavým hlasom prebrala do prvého táborového dňa, náročná rozcvička naštartovala, ranná modlitba dala silu duchu a raňajky telu, aby sme zvládali všetky skúšky dňa. Obetavým prístupom k tým najbežnejším veciam porážali ľahostajnosť. Veľkým vzorom nám v tom boli aj profesionálni hasiči z Liptovského Mikuláša, ktorí nám porozprávali o náročnosti ich povolania, dali kopec dobrých rád do života a za odmenu pripravili “penovú párty”, počas ktorej sme sa vybláznili a užili si jeden z posledných slnečných dní tohto leta. Po pravej penovej párty nasledovala ” balkónová párty”, tu sme sa dosýta vytancovali, zaspievali a poriadne vysušili :). Hra “BYROKRRACIA” je hrou ľahostajnosti úradov – ste nadšení, máte super nápad, všetko chcete zmeniť k lepšiemu a úrady vás nezmyselne naťahujú, nepovolia, nedajú peniaze, dajú pokutu…neostať ľahostajný k dobrým veciam býva tiež veľkou obetou. Vtedy pomáha humor, fantázia a nenaštve vás ani to, keď majú na úrade dovolenku :). Prísť na úrad v ružovom tričku, s bláznivým pokrikom a ešte bláznivejším účesom a podplácať balíčkom slaných tyčiniek, zarecitovať básničku… Originálnosť nápadov, kreatívne spracovanie projektu a zodpovedný prístup k vybavovačkám, nás počas večernej prezentácie presvedčili, že ľahostajnosť už v našej partii nemá miesto, že obetavo zvládneme všetko, čo život urobí lepším a krajším, čo pomôže druhým. Prvá farba červená – zvládnutá!

pondelok

UTOROK – ZELENÁ – VYTRVALOSŤ – LENIVOSŤ, postavička HORÁR
Tóny piesne Horou nás prebúdzali do dňa, v ktorom nemá miesto lenivosť. Svojou vytrvalosťou sme sa rozhodli zdolať časť našich veľhôr. A to, že miestami ony zdolávali nás sme vyskúšali na vlastnej koži. Horúce slniečko nám kradlo sily cestou na Hrebienok, kúsok ďalej osviežení zo Studenovodských vodopádov sme o to ľahšie kráčali k Reinerovej chate, tu sme sa posilnili na tele a viac ako 30 vytrvalcov pokračovalo ešte na Zamkovského chatu.
Ostatní, sa vrátili na Hrebienok, kde sa zahrali… Návrat tejto partie preveril ich vytrvalosť mnohonásobne, keď posledné kilometre zvládali už v pravom tatranskom lejaku. Druhá partia pri návrate búrku tesne minula, vďaka službám tatranskej zubačky :). Všetci sme boli veeeľmi vytrvalí, a tak sme spoločnými silami vrátili dúhe zelenú.

utorok

STREDA – FIALOVÁ – PRAVDOVRAVNOSŤ – KLAMSTVO, postavička DETEKTÍV
Čo to počujeme? Ružový panter, vďaka našim hudobníkom, každému priamo do ucha? No to znie divne, až záhadne…
Veď zistíme, čo to bude za deň. Všetko má dnes nejaké presné tempo, samý povel, disciplína, presnosť…A po raňajkách nás víta sám riaditeľ detektívnej akadémie – čaká nás tvrdý výcvik. Najprv prebehne oficiálny zápis – odtlačkom prsta, získavame detektívny preukaz. V zohratej partii musíme využiť silu ducha, pevnosť nervov i žalúdka, aby sme získali indície a predmety na výrobu vlajky. Každý adept musí spolupracovať, neklamať a nepodvádzať, inak sa nepostupuje ďalej. V ďalšej fáze výcviku zbierame kľúče, hľadáme zámky, aby sme dešifrovali záhadné znaky, odhaliť to, čo je dôležité pri správnom konaní, či už v hre a o to viac v živote, v priateľstve – PRAVDOVRAVNOSŤ. Všetci to zvládame a získavame dúhe fialovú. Ešte slávnostný akt odovzdávania detektívnych odznakov, potriasanie rukou, foto, hymna… Po náročnom dni skorá večierka, poriadok na izbách, a dobrú noc! Siréna, to už je ráno? Nie! To je cvičenie, adepti a máte na to minútu, stretneme sa v spoločenskej… Nezabudnuteľná pyžamová párty!!!

streda

ŠTVRTOK – ŽLTÁ – TEAMOVÝ DUCH, SÚDRŽNOSŤ – EGOIZMUS, postavička ROZHODCA
Ai seu tue pego, pekná rytmická skladba v podaní našich umelcov, pridala chladnému až mrazivému ránu ešte viac na sviežosti. Doslova sme skočili do nového dňa, ktorý sa niesol v duchu súdržnosti, teamovej spolupráce, vzájomnej pomoci. Počas jednotlivých disciplín sme sa dobre pobavili, všeličo dozvedeli i prediskutovali…v tento deň nás navštívil pán farár a dopoludnia nám odslúžil sv.omšu. Popoludní sme sa do sýtosti vyšportovali pri rôznych hrách. A v duchu súdržnosti sme sa zladili i pri nacvičovaní Spartakiády..za snahu všetky naše teamy dosiahli chutné medovníkové medaile. S pokrikom a dobrou náladou sme do dúhy pridali aj žltú farbu.

stvrtok

PIATOK – MODRÁ – RADOSŤ, ÚSMEV – SMÚTOK – postavička PEPEK NÁMORNÍK
“Úsmev, to je šanca premenená” – znelo hneď ráno v špeciálnom vysielaní Rádia Pribylina, rozprašovač vody na prebratie, či neúnavné učiteľky tanca, nám vyčarovali dobrú náladu už pri rozcvičke. Jeleními skokmi sme sa prehupli na raňajky a do ďalšieho programu, ktorý nám riadne vytrénoval tvárové svalstvo. Maľovanie na tvár cudzími rukami, Postav sa na mihalnice a zažmurkaj, Zapáľ oheň pod vodou, Let na metle cez prekážky, Šplhanie po zemi…boli disciplínami, ktoré nás výborne pobavili. Živé vstupy z Rádia Pribylina perfektne umocňovali celú zábavnú atmosféru dňa. Keď sa spojí kreativita, originalita a vtip, napr. pri vytváraní salónikov z jednotlivých izieb, tak očarená porota sa nevie prestať smiať…”Nikto nie je dokonalý”, samozrejme s duchaplnými odpoveďami natočenými v uliciach Kanianky a v areáli Akademiku boli zlatým klincom celého dňa a pekným ukončením tohtoročného tábora. Modrá farba na dúhe chýbať určite nebude.
FARBU ORANŽOVÚ mohli na dúhu domaľovať vedúci, keď si po celom týždni mohli povedať, že náš tohtoročný tábor sme si užili, nikomu sa nič nestalo a čo bolo treba ustáť, sme s pomocou Božou ustáli.

piatok
Ako sme si tábor v Pribyline užili

Každé prázdniny, letá, či hocijaké očakávané  dni voľna, sú pre každého z nás chvíľami, ktorých sa doslova nevieme dočkať. A veru ani leto 2015 nebolo iné. Hoci sme už rok dopredu vedeli, že tento tábor bude opäť v Hoteli Akademik v Pribyline – Račkovej doline, čím sme „porušili“ našu tradíciu každý rok meniť miesto, na našom tešení 🙂  to vôbec neubralo. Práve naopak! Vedeli sme, že sa vraciame na krásne miesto v našich veľhorách, že na nás čakajú milí ľudia, ktorí sa o nás dobre postarajú…a po vlaňajších výkyvoch počasia  😥 na nás vo Vysokých Tatrách toto leto čakalo i počasie, ktoré nám doprialo do poslednej minúty prežiť neopakovateľný tábor.

Tento rok pribudlo do našej partie, kopec nových detí, veľa z nich bolo v tábore prvýkrát, a tak nás o to viac teší, že práve spolu s nami prežili nezabudnuteľné chvíle plné radosti. Priblížiť našim deťom „život“ v horách a  v národnom parku nám pomohla postavička medveďa Yogiho, keď práve jeho mali naučiť ako sa v horách správať, ukázať tejto vzácnej návšteve krásy, či tradície nášho Slovenska. Ale aby to nebolo až také vážne, veď predsa máme prázdniny, užili sme i kopec srandy. Kvôli lepšej i bezpečnejšej organizácii, sme sa rozdelili do našich farebných skupiniek. Tentokrát mala každá skupinka počas dňa na starosti jednu z piatich „úloh“ a počas týždňa sa všetci zodpovedne prestriedali pri: budíčku, rozcvičke, modlitbách, speve pri jedle, upratovaní a programe.  Všetci to zvládli na jednotku, a tak sa ani raz nedočkali  žiadnych dobre mienených usmerňovaní od skúsených dospelákov 😛 😛

V nedeľu večer sme si vlastnoručne vyplietli košík, ktorý bol tohtoročnou schránkou na anjelskú poštu, pokračovali sme i v zápiskoch v našich táborových pamätníčkoch a originálne označili naše izby.

Pondelok – Modrí

Pondelok mali na starosti program MODRÍ  a veru latku nastavili vysoko.  Cestu do najväčšej lesnej škôlky na Slovensku nám spestrili zaujímavými športovými, logickými a poučnými disciplínami. Napriek veľkej horúčave, nám vďake dobrej nálade cesta ubiehala, aby sme sa potom vďaka šikovným a ochotným pracovníčkam veľa dozvedeli a videli. Ani sme netušili koľkokrát stromček prejde ich rukami, kým ho môžu „odovzdať“  aby sám rástol, aké existujú patenty, či stroje, ako sa zavlažuje, pleje, či presádza…
Popoludní sme potom ešte zvládli poupratovať všetko, čo neporiadni turisti narozhadzovali, dokonca tieto odpadky sme kreatívne využili pri budovaní nášho parku.  Večer sme si za to vyslúžili odznak za DOBROSRDEČNOSŤ.
Aby sme i ďalšie dni zvládali s radosťou a optimizmom, začali sme trénovať tohtoročnú táborovú hymnu. Od začiatku nás chytila za srdce a počas týždňa sa potom často rozliehala po širokom okolí, možno si ju spolu s nami spievali i tatranské medvede 🙄

text: Lukáš Píš

  1. Príbeh začína,
    tak rýchlo daj sa k nám,
    spolu dokážeme prekážky zvládnuť.
    Už neváhaj,
    odhoď všetko za hlavu,
    dnes radosť, šťastie budú tu vládnuť.

       R: Spievaj NANANA,
Všetko dá sa!
NANANA,
Keď pridáš sa!

/:Tento deň nikdy nekončí,
a preto skús byť aspoň chvíľu statočný.:/ óó

       R: Spievaj NANANA….

  1. Veď slnko svieti,
    vždy na každého z nás
    preto neváhajme úsmev mu vrátiť.
    S nami nájdeš cieľ,
    tak zodvihni svoj zrak,
    sme rodina,
    k nám možeš sa vrátiť.

R: Spievaj NANANA….

/:Tento deň nikdy nekončí,
a preto skús byť aspoň chvíľu statočný.:/ óó

Spievaj NANANA….

pondelok

Utorok – Zelení

V spoznávaní i vzdelávaní sme pokračovali aj v utorok, kedy mali na starosti program ZELENÍ.  A keďže nechceme byť len múdri, ale i vytrvalí 7 km- etrová prechádzka do Skanzenu Liptovskej dediny v Pribyline bola pre nás hračkou. V dobrej nálade pokračovala i prehliadka, počas ktorej sme sa opäť dozvedeli  veľa zaujímavostí, tentokrát sme oprášili vedomosti z dejepisu a literatúry…miestami i doplnili nejaké tie medzery 😎 .  Videli  zaujímavé hračky, nástroje, zariadenia…a selfie v takom historickom zrkadle tiež bola zaujímavá. Cestou späť nám už nohy trošku oťažievali, a tak niektorí využili služby mikrobusu. Mnohí  však aj spiatočnú cestu zvládli po vlastných.
Popoludnie sa nieslo v znamení hier a súťaží a začali sa i prvé fázy výroby táborových tričiek – odsavovanie, veľké  pranie a sušenie…
Nehundrať, usmievať sa, mať záujem o nové veci…zvládli sme to na jednotku, za čo máme na pamiatku odznak za VYTRVALOSŤ.

utorok

Streda – Fialoví

Každým dňom naša kondička naberala na sile, a tak sme nepoľavili ani v stredu. Práve naopak, keďže od začiatku týždňa sme mali nahodené celkom slušné tempo, FIALOVÍ pripravili pre nás vysokohorskú túru. Pre istotu sme na prvých 25 km t.j. cesta na Štrbské pleso využili autobusy, ale potom Vodopád SKOK 1725m.n.m. cieľ našej túry sme hravo zvládli po vlastných. Osviežení z horských potôčikov a posilnení z našich balíčkov, sme si dali prechádzku okolo Štrbského plesa a spokojní po dobrom výkone sa vrátili do hotela. Ešte v autobuse sme si mysleli, že hádam ani nevstaneme, ale keďže sa začalo čosi pošuškávať  o nočnej hre, všetci záhadné ožili. Aby sme sa však dočkali tej pravej tmy – večer sme trošku „naťahovali“ a dobre sa pritom pobavili na originálnych tanečných kreáciách, pri ktorých sme zabudli aj na naše ubolené nohy a otlaky. Medzitým sa riadne zotmelo, príšery z tajomnej krajiny boli naozaj strašidelné, a k tomu tie príšerné okuliare, tma, výkriky… no strááášna hrôza. Odznak ODVAHY sme si zaslúžili všetci.  Na túto noc však nebudeme spomínať ako na hrôzostrašnú, ale ako na „Noc splnených prianí“, pretože práve v stredu 12.8. 2015 sme mohli vidieť na nočnej oblohe meteorický roj…

streda

Štvrtok – Žltí

Po všetkých prechádzkach a túrach, zdravo ubehaní a unavení,  si ŽLTÍ pripravili pre nás program v areáli.  Ale veru nesedeli sme ani počas tohto dňa. Dopoludnia sme si zasúťažili v rôznych zaujímavých a vtipných disciplínach, veď chytať medveďa so zaviazanými očami je celkom sranda… a ešte keď sú tam prekážky… odmenou nám boli gombíky rôznych tvarov. A načo?
Keďže vo štvrtok nás navštívil aj náš pán farár, popoludnie sme začali sv. omšou. Unavení na tele, za to ale posilnení na duchu, sme začali trénovať našu trpezlivosť, čo nám dávalo zabrať možno viac ako dlhé túry. Veď prišiť tie neeešťastnééé gombíky na táborové tričko, to je iná fuška a ešte dokonca musia aj držať! Ka-ta-stro-fa! Keďže po tejto aktivite sa v mnohých nahromadili pocity bezmocnosti až zúfalstva, snažili sa na ne zabudnúť pri dolapení Yogiho. Veľa nahromadenej energie začalo však prudko dvíhať hladinu adrenalínu a tým riziko úrazu, a preto sa tieto hry veľmi rýchlo zmenili na logické, ktoré už boli menej nebezpečné, aj keď nie pre všetkých 😉 !
Na záver dňa nás čakala výborná opekačka pri pravom táboráku.  Dosýta sme sa najedli, zaspievali si i zatancovali. A odznak za SÚŤAŽIVOSŤ nám bude pripomínať ďalší originálny deň z tohtoročného tábora.

štvrtok

 Piatok – Červení

S úsmevom sme vykročili do ďalšieho dňa. Veľmi rýchlo však úsmevy začali zamŕzať, keď  po raňajkách všetci dostali za úlohu pobaliť sa na celodennú túru – výstup na Kriváň. Pobaliť pitie, riadne sa obuť, šatky… a nástup do autobusu, vyrážame. V tejto chvíli by možno mnohí prišli aj o všetky nazbierané odznaky,… ale keďže dnešný deň mal byť o úsmeve a dobrej nálade, za najbližšou zákrutou sa situácia začala meniť. V priebehu 10 minút sme zvládli výstup na Kriváň, keď sme si na ihrisku našli 5centovku a slávnostne na ňu stúpili.  Toľko radostných povzdychov sme už veru dávno nepočuli. A v duchu zábavy sa niesol i náš posledný deň v tábore. Zábavné súťaže: Partička, Živé kulisy, Inkognito…príprava večerného programu boli pekným vyvrcholením celého týždňa, zahviezdili i naše táborové talenty. Dobre sme sa pobavili a odznak za ÚSMEV si zaslúžili.

piatok

A náš tábor trošku v číslach:

Od 9.8. 2015 do 15.8. 2015 – 81 vytrvalých táborovníkov prežilo spolu 6 dní plných radosti a smiechu. Za prvé 3 dni zvládol každý 38,92 km t.j. 56 432 krokov, počas ktorých spoločne nazbierali viac ako 2 tucty poriadnych otlakov.  V areáli sme počas hier a tanca pridávali mnoho ďalších krokov. Do pamätníčkov pribudlo asi 15 strán, na šatkách máme 5 odznakov a v našich srdciach veľa nových kamarátov a nespočetné množstvo pekných spomienok….

Letný tábor PRIBYLINA 2014
DSC_2518

Veľké táborové putovanie po Slovensku pokračovalo i počas tohtoročných prázdnin.  V nedeľu 10. augusta 2014 sme všetci 105-ti odhodlaní turisti úspešne dorazili do nášho cieľa – Horského hotela Akademik v Pribyline – Račkovej doline. Krásna tatranská príroda, svieži horský vzduch, pekný areál, partia ochotných a milých ľudí i naše zdravé táborové nadšenie,  nám akoby predurčovali  prežiť nezabudnuteľný týždeň v lone našich veľhôr.

Partia sme  naozaj veľká a vekovo  rôznorodá, malí i veľkí, starší i mladší, skrátka jedna veeeľká rodina.  Za tie roky, čo spolu fungujeme, z malých 4-5 ročných deti vyrástli už animátori veľkí nielen na  tele, ale i na duchu. A tak práve leto 2014 im ponúklo naplno prevziať symbolickú animátorskú štafetu a zodpovedne zastať miesto svojich starších kamarátov. A bola to veru náročná úloha – početná partia, veľa nových ľudí, nevyspytateľné počasie,  ale i náročný terén ponúkali veľa možností zlyhania. Ale náš mladý táborový duch to všetko zvládal s  nadhľadom primeraným jeho veku :)))).  A určite ich v tom povzbudzovala i naša táborová hymna, ktorú sme si dennodenne radi spievali!

táborová hymna Pribylina 2014

text: Lukáš Píš 

Teraz viem, že zvládať problémy,
sa podarí len tým odvážnym.
Treba zbaviť sa strachu, trémy,
ísť v ústrety tajom neznámym.
Pri tatranských strmých štítoch
môžem spoznať čo je podstatné,
že hrdina nie je len v mýtoch,
je ním každý, kto sám seba prekonať vie.

Mám jeden plán, mám jeden plán,
spoznať všetky kúty sveta
a pritom sám seba nájsť.

Koľko úloh tam na mňa čaká,
ešte koľkokrát sa musím prekonať?
Vydržím to hádam,
veď odmena bude za to stáť!
Pri tatranských strmých štítoch
môžem spoznať, čo je podstatné,
že hrdina nie je len v mýtoch,
je ním každý, kto sám seba prekonať vie.

Ref: Mám jeden plán…

Keďže sme sa nachádzali v krásnej prírode,  tému tábora sme zvolili PRÍRODNO-ZVIERATKOVÚ  na zábavno-spoznávací spôsob. Možno to znie zložito, ale práve naopak.  V našom programe prevládali jednoduché detské hry, prechádzky, spoznávanie prírody – jej krás i nástrah…Všetky deti vďaka svojej snahe, bystrosti, námahe ale i šikovnosti a múdrosti  rástli v rebríčku hodností keď: od pracovitého mravca cez šľachetného motýľa, statočného svišťa, usilovného bobra, múdrej vydry prešli až k majestátnemu orlovi, nebezpečnému diviakovi, zvládli aj ostrozrakého rysa a rýchleho kamzíka aby sa nakoniec stali mocným medveďom.
Z praktického, organizačného ale i bezpečnostného hľadiska 🙂  sme sa rozdelili do piatich približne 20 členných skupiniek podľa farieb: žltá, fialová,modrá, zelená, červená. Každá skupina mala svoj dospelácky dozor a team animátorov, ktorí si ju vo všetkom organizovali a v určený deň pripravovali i program pre ostatných.
V nedeľu večer sme si vyrobili schránky na anjelskú poštu – zvieratko z PET fľaše, animátori  pripravili naše táborové pamätníčky a s  pocitom, že sme na všetko pripravení sme vykročili do nastávajúceho týždňa.  Či sme to zvládli a ako sme sme ho prežili, posúďte sami!

PONDELOK

Pekné slnečné  počasie v pondelok dopoludnia nám ponúklo ideálne podmienky na spoznávanie blízkeho okolia. Po značke modrej sme kráčali Račkovou a Jamníckou dolinou.   Hoci prázdniny boli v plnom prúde,  museli sme zaloviť  v pamäti a oprášiť naše vedomosti z geografie. Postupným zodpovedaním vedomostných otázok o Vysokých Tatrách sme sa dostali až k nášmu cieľu na Nižnú lúku.  Dozvedeli sme sa všeličo nové, niečo sme si len zopakovali, videli krásy prírody i miesta po veternej kalamite. Postupne sme spoznávali nielen kúty Západných Tatier, ale i našu veľkú partiu kamarátov. Samozrejme, keďže nikto z nás nechcel zostať mravcom, zbierali sme i prvé vzácne body  v našom raste. Elán nám vydržal i do ďalšej časti dňa, a tak nám postupne pod rukami vznikali originálne táborové tričká.  Večer sme spoločne poďakovali a kto chcel si pozrel príbeh o Udatnom kuriatku, z ktorého sme si „požičali“ hudobný podklad na tohtoročnú táborovú hymnu.

1.tricka

UTOROK
V utorok sme sa prebudili do sychravého dňa, ale ani to nás neodradilo od naplánovanej túry k Popradskému plesu. Nabalili sme všetko potrebné a autobusmi sme sa presunuli na Štrbské pleso, odkiaľ sme našu túru začínali. Šliapali sme rozdelení v našich farebných skupinkách a cestou sme sa zastavovali pri tabuliach náučného chodníka, kde sme sa dozvedeli všeličo o našej krásnej tatranskej prírode. Počasie bolo typické tatranské, čiže po miernom daždi sme sa zrazu ocitli v hmle, ale nakoniec nás ohriali aj lúče slnka a ponúkli nám nádherný pohľad na naše veľhory. Keďže naša túra vrcholila a síl ubúdalo, jedlo z chutných balíčkov nám dodalo chýbajúcu energiu, aby sme zvládli ďalšiu časť našej túry – opäť po skupinách sme sa presunuli k Symbolickému cintorínu. Tu, Peťo Štancel, nám i okoloidúcim turistom zaujímavo porozprával o vzniku, histórii a význame tohto pamätného miesta. Potom sme si pozreli pamätné tabule ľudí, ktorí zahynuli pod tatranskými štítmi. Nakoniec sme sa pri kaplnke cintorína za obete hôr pomodlili  a zapálili im sviečku.

Po návrate do hotela nás čakala večera a po nej prekvapenie. Zavítal medzi nás riaditeľ Horskej záchrannej služby  Západné Tatry, mjr. Ing. Roman Švanda, ktorý mal pre nás pripravenú veľmi zaujímavú prednášku. Dozvedeli sme sa mnoho o náročnej práci horských záchranárov, videli pútavé fotografie a videá. Na záver nám ochotne odpovedal na množstvo otázok, po ktorých už vieme ako sa máme či nemáme správať v horách, čo robiť ak nás zastihne búrka, alebo nebodaj stretneme medveďa.  😛

2.tura

STREDA
Výdatný dážď i únava z predošlého dňa nám plánovaný program v stredu trošku menili, ale vďaka šikovnosti našich mladých animátorov sme prežili takisto deň plný pekných zážitkov a dobrej zábavy. Dopoludnia pripravili zaujímavú pátraciu akciu, v ktorej bojoval každý za seba. Všetky disciplíny boli zábavné, poučné a naozaj originálne – v jednej sme spájaním viet netušiac napísali príbeh, na ktorom sme sa potom večer všetci dobre pobavili. Kým sa počasie trošku umúdrilo, posnažili sme sa v tvorivých dielňach, niekto si do sýtosti zatancoval eRkotance, niekto zrelaxoval na izbe…
Akoby zázrakom sa popoludní ukázalo na nebi slniečko, a tak sme to samozrejme využili a v peknom areáli sme si zašportovali: basketbal, bedminton, futbal, loptové hry. Počas popoludnia sme sa po skupinkách ešte zapojili do jednej pátracej akcie, v ktorej išlo nielen o vedomosti, ale i čas, dobrú spoluprácu v tíme a správnu taktiku. Všetci sme sa dobre zabavili i ubehali.
Na záver sme s oduševním zaspievali našu táborovú hymnu a ani sme si nevšimli, že pani kuchárky už na nás čakajú s večerou. Po večeri nasledoval zlatý klinec celého dňa – 5 proti 5. Samo Štorcel do detailu prepracoval túto zábavno-súťažnú reláciu na našu „tatranskú tému“ a my všetci sme sa pri originálnych otázkach a ešte originálnejších odpovediach výborne zabávali. Po peknom dni sme v našom rebríčku opäť postúpili a s dobrým pocitom vôbec netušiac čo nás čaká zaľahli. Okrem strašidelnej nočnej búrky, na nás čakalo na ďalší deň i jedno veeeľké utajované prekvapenie.

3.samo

ŠTVRTOK
Vo štvrtok ráno po budíčku, rozcvičke, rannej hygiene a raňajkách sme všetci s napätím čakali na prekvapenie, ktoré malo prísť. Po krátkom meškaní, ktoré spôsobila nočná búrka a spadnuté stromy, dorazili k nášmu hotelu horskí záchranári aj s dvoma štvornohými členmi. Rozdelili sme sa do troch skupín. Prvá skupina si vyskúšala záchrannú akciu s rôznymi nosidlami, ktoré sa používajú v ťažko dostupných miestach aj v normálnom teréne. V druhej skupine sa predvádzali štvornohí záchranári ako dokážu nájsť zraneného človeka a človeka zasypaného v lavíne. A tretia skupina si na vlastnej koži vyskúšala spúšťanie na lane z tretieho poschodia nášho hotela. Všetky tri skupiny sme sa postupne vystriedali, ešte foto so záchranármi a môže liať koľko chce ! Akože aj lialo. 😥  Po tomto nezabudnuteľnom zážitku nás čakal obed a poobedňajší odpočinok. Keď sme si oddýchli, napísali sme si vedomostný kvíz z utorkovej túry na Popradské pleso. Mraky i dážď trochu ustúpili,  tak sme neváhali a išli spoločne na čerstvý horský vzduch hrať sa, prechádzať, tancovať… Asi hodinku pred večerou sme sa začali chystať na maškarný ples. Všetci v skupinke sme sa dohodli na jednom zvieratku, ktoré sme vytvorili z nás samých. Nacvičili sme si krátku poučnú, alebo vtipnú scénku a jeden eRkotanec.  Po večeri na scénu nastúpilo a vo svojskom prevedení sa predstavilo  5 zvieratiek – korytnačka, slimák, zajac, pavúk a stonožka so scénkou a eRkotancom. Po úvodnom kultúrnom programe sa rozbehla voľná zábava všetkých zvieratiek….  Po nabitom dni a večernej modlitbe sme išli načerpať sily do ďalšieho dňa.

4.vlado

PIATOK
15. augusta oslavujeme sviatok Nanebovzatia Panny Márie a tak sme i my tento sviatočný deň začali sv. omšou, ktorú nám prišiel odslúžiť pán kaplán z Liptovského Mikuláša.  Keď sme počas nasledujúceho programu  úspešne vďaka indíciám a samozrejme našej trpezlivosti našli poklad – vrece plné šišiek , zabezpečili sme si postup do ďalších aktivít. Z týchto šišiek a iných prírodných materiálov sme mali za úlohu vytvoriť obrazce zvierat. S trochou výtvarného cítenia a s veľkou kopou zábavy vznikli originálne „výjavy“ týchto zvierat: korytnačka, medveď, motýľ, pavúk, pyraňa. Počas popoludnia sme sa ešte malí  i veľkí i starší dobre zabávali pri hrách z detstva našich rodičov: Žmurkaná, Pán kráľ koľko je hodín, Uhorky-uhorky nehýbte sa, Sochy, Húsky, húsky poďte domov, Ide Pešek okolo, Podáme to dál, Kačička stratila farbičku, Kukučka zakukaj, Remeselníci…dobrá zábava pokračovala i pri nacvičovaní a predvádzaní scénok. Na záver večera i celého tábora sme si spoločne fotoprezentáciou pripomenuli celý táborový týždeň v Pribyline.

5.tanec

A bol tu koniec týždňa a zároveň i nášho veľkého tatranského tábora. V našich táborových pamätníčkoch sa zaplnilo zopár stránok a v našich spomienkach určite pribudlo veľa nezabudnuteľných zážitkov. Naša animátorská partia si preverila svoje organizačné, výchovné i improvizačné schopnosti. A o tom,  že sú partia súca,  svedčí i kopa nadšených detí, ktoré sa už teraz tešia na budúce leto!
Keďže nám počasie trošku menilo plány  a viac vecí sa nám nepodarilo vidieť, už teraz vieme, že o rok 9. augusta 2015 vyrazíme do Pribyliny znovu. Už teraz sa všetci tešíme.

V mene  spokojných až nadšených táborovníkov, ĎAKUJEME všetkým, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomohli alebo podporili tohtoročný letný tábor v Pribyline!

Denný tábor 2014
IMG_0245

Organizovanie denných táborov sa pomaly, ale isto stáva tradíciou letných prázdnin, na ktorú čakajú nielen deti, ale aj rodičia. Už po tretí raz sme v týždni od 21. do 25. júla pre viac ako 40 detí pripravili pestrý program. Veľkou výhodou oproti predchádzajúcim rokom bolo, že sme  mohli využiť priestory nášho nového centRumka. Pre najmenšie deti je tu k dispozícií detský kútik s hračkami a keďže sa naše centrum nachádza v areály detského ihriska, deti sa mohli do sýtosti vyblázniť. Počas celého týždňa prebiehali tvorivé dielne, chodili sme na prechádzky do blízkeho okolia, tancovali eRkotance a súťažili v rôznych disciplínach. Aj tento rok sme vyrazili na výlet – v Ponožkárni u pána Hudeca v Kamenci pod Vtáčnikom sme sa dozvedeli všetko o výrobe rôznych druhov ponožiek a na vlastné oči videli celý proces vzniku od prvej nitky, až po hotovú ponožku. Náš program spestrila i spoločná noc v centre, ktorej predchádzala dlhšia prechádzka večernou Kaniankou a pekná rozprávka na dobrú noc. Posledný deň tábora sme si nacvičili vtipné scénky, na ktoré sa prišli pozrieť aj niektorí rodičia.

Veríme, že sa všetkým deťom v dennom tábore páčilo a že centRumko aj počas školského roka bude pre nich miestom spoločných zaujímavých aktivít.

Minitábor Močiar 2014
DSC00411

V druhom júlovom týždni sme už po štvrtý raz zorganizovali tábor pre deti, ktoré sa aktívne zapájali počas celého školského roka do rôznych aktivít, zúčastňovali sa stretiek, nácvikov zboru a spevov na sv. omšiach…

PONDELOK

Prvý deň sa začal predčasne, budíček mal byť o ôsmej hodine, ale niektoré deti nás zobudili už o piatej a za to ich čakala veľmi tvrdá rozcvička – dlhý beh po dedine, rozhýbanie celého tela a na záver pár eRko tancov. Po rozcvičke nás čakali výdatné raňajky. Potom sme mali voľno, aby sme stihli rannú hygienu a upratovanie izieb, prípadne sa postarať o našich zverencov. Neskôr už stál pred chatou celý tábor pripravený na dobrodružnú cestu, kde sme všetci museli čeliť nástrahám, ktoré si pre nás pripravili duchovia. Na konci dobrodružnej, ale aj namáhavej cesty sme oslobodili princa a princeznú, ktorých zajal zlý černokňažník, ktorého sme museli tiež premôcť. Keď sme mali už naše bruchá naplnené výdatným obedom, prežili sme poobedie plné hier, tanca, hudby, športu a zábavy. Večer nás čakala rozprávka, správy z celého dňa, počasie a reklamy podané zábavno-vtipnou formou. Ako správni kresťania sme sa pomodlili v blízkom kostole a išli sme si odpočinúť po namáhavom dni.

1.mociar

UTOROK

V tento deň sme sa po rozcvičke, ktorá sa skladala z behu, rozcvičenia celého tela a eRko tancov naraňajkovali a po chvíli oddychu, animátori nachystali hry pre deti. Po zvolávačke sa deti pustili do plnenia úloh na stanovištiach, ktoré sa skladali z logických a športových úloh. Po hrách sa konalo vyhodnotenie najlepších hráčov. Nikto však nezostal bez odmeny. Následne sa zapojili aj vedúci a zahrali sme si “evolúciu” a “orindžindžin”. Po obede sme si oddýchli a naučili sme sa nové eRko tance a “Cup song”. Po večeri sme mali veselú scénku o princeznej Močiarke, ktorá po dlhom hľadaní našla toho pravého princa. Deň sme tradične zakončili vyhodnotením anjelskej pošty a večernou modlitbou.

2.mociar

STREDA

Zobudili sme sa do dňa, v ktorom sme sa mali na malú chvíľu stať vojakmi. Rozcvičku s prísnym režimom sme zvládli. Po výdatných raňajkách nasledovalo pochodovanie. Ako správny vojaci sme sa naučili reagovať na povely: “Zastaviť, stáť! Vpravó bok! Pochodom chod!” Taktiež sme sa naučili určovať svetové strany podľa dĺžky konárov na strome, alebo pochodovať v novej formácii “dvojhad”. Prešli sme náročným výcvikom, kedy sme museli v bojovom teréne podliezať prekážky – stoly. Preskúšaná bola schopnosť pracovať v tíme, keď sme museli podliezať stôl štýlom majstrov sveta v hokeji. Po náročnom pochodovaní sme sa posilnili obedom. Poobede sme pokračovali hrou na schovávačku, ktorá mala za úlohu preveriť naše krycie schopnosti. Ako každá správna armáda, aj my sme potrebovali svoje zástavy. Tie ukázali, že aj vojaci môžu byť kreatívni a majú umelecké cítenie. Hrdí vlajkonosiči niesli naše zástavy cez dedinu počas vojenskej prehliadky. Za tónov tradičných slovenských ľudových piesní sme Močiaru ukázali silu a kolegialitu, aká sa nosí u nás v Kanianke. Následne sme boli vypočúvaní, čoho následky niesli naši velitelia. Aj keď sme ako vojaci celý deň bojovali, víťazmi sme sa stali všetci, z čoho sme mali dobrý pocit na duši. V neskorých večerných hodinách sme boli povolaní odvážne kráčať po stopách miestneho blázna. Počas tejto cesty boli preskúšané naše nervy, odvaha a schopnosť kráčať do neznáma, čo sme všetci zvládli na jednotku.

3.mociar

ŠTVRTOK

Vstávali sme síce veľmi unavení, ale nabudení do nového dňa. Zobudil nás netradičný budíček v podobe “gongu” (hrniec a varecha). Po tradičných ranných “rituáloch” a raňajkách nás čakali súťaže po celej dedine Močiar. Deti mali za úlohu nájsť tieto stanovištia a splniť úlohy, ktoré ich tam čakali. Väčšine sa darilo a víťazi boli aj patrične odmenení. Po ťažkom doobedí a obede, nás čakali aktivity typu futbal, volejbal, bedminton, eRko tance, alebo obľúbený spánok. Futbalisti podali obdivuhodný výkon a celý tábor im fandil. Po aktivitách sme sa presunuli do jedálne aby sme sa navečerali. Nasledoval vtipný večerný program, kde boli okrem pripravených scénok vybraní ľudia a zamenili im oblečenie. Po programe nás čakala večerná modlitba a spánok.

4.mocair

Program jednotlivých dní mali za úlohu vymyslieť skupinky animátorov, ktorí si tak vyskúšali, aké náročné je pripraviť program pre deti. Tejto úlohy sa zhostili viac ako dobre a prežili sme spolu super týždeň 🙂

Letný tábor ŠKUTOVKY 2013
skutovky

Keď leto vrcholí , vrcholí  i naše celoročné snaženie a prichádza zaslúžená odmena,  ktorou je týždňový letný tábor – my mu hovoríme veľký.  Všetci chceme prežiť týždeň plný pekných a nezabudnuteľných zážitkov, upevniť naše vzájomné vzťahy, nadviazať nové priateľstvá, spoznávať naše Slovensko…
Ani v tábore na Škutovkách tomu nebolo inak.  Náš príchod v sobotu 3. augusta 2013 bol ešte v čase a priestore reálnom. No potom, ako naši šikovní  táborovníci  zhotovili detailne prepracovaný časostroj, začalo sa veľké PUTOVANIE V ČASE!
V nedeľu nastala tá správna chvíľa na prvé testovanie nášho stroja. Nakoľko niektoré chybičky neboli ešte „vychytané“,  tak naše putovanie do roku 980 sa trochu skomplikovalo a my sme sa ocitli v rokoch 80-tych lenže 20. storočia. Nikomu to však neprekážalo, pretože aj táto doba mala svoje zaujímavosti.  Ako sa púšťajú platne na gramofóne?  Ako sa používa písací stroj a odstraňuje preklep? Rubikova kocka, céčka, skákanie škôlky , gumy, hranie guličiek, či výroba „joja“ …a  „ Když se podaří, co se dařit má !“ tak 80 detí tancuje Spartakiádu ako sa patrí! Aj večerníčky tej doby majú svoje  čaro,  o tom nás vo večernom galaprograme, ktorý nasledoval hneď po nedeľnej chvíľke poézie, presvedčili  známe postavičky Lolka a Bolka, Ferda Mravca, Danky a Janky, Vlka a zajaca, Boba a Bobeka,  Majky z Gurunu .
V pondelok i počas ostaných dní náš časostroj fungoval už na 100%, a tak naše putovanie prebiehalo bez komplikácii.  Krásne princezné a rytieri nás vítali v stredoveku a spolu s nimi sme sa priučili mnohým veciam ich doby. Streľba lukom, hod kopijou, boj s ozrutným  drakom, dvorenie dámam či  šermovanie to zvládali udatní bojovníci, z ktorých najlepší boli pasovaní za rytierov. Ani dámy  či kontesy to nemali také jednoduché: pripraviť róby, jedlo a sálu na večerný bál im celkom dalo zabrať.  Zvládli to bravúrne, a tak bál mohol prebiehať v „úplnej“ noblese.
V utorok  sme navštívili novovekých Indiánov, ktorí  nám tiež ukázali nejaké svoje vychytávky ako sú lapače snov, náramky či čelenky. Šili a strapkali  sme pravé indiánske šaty. Aj totem sme zmaľovali poriadne. V indiánskom duchu sa niesol i výmenný  obchod, ktorý  úspešných obchodníkov priviedol k pokladu, ak však medzitým napadli do zajatia  zlým banditom. Všetkým však pomáhala záhadná Indiánka. Večer sme sa spoločne naučili tanec Wotang-šu a múdry Šaman nám ukázal čarovanie s ohňom.
Krásna príroda  v celom okolí nám spríjemňovala  cestu do praveku. Naše putovanie smerovalo k  Brankovskému vodopádu. Cestou k nemu sme museli spĺňať úlohy a zbierať náramky sily, umu a odvahy v rôznych disciplínach: hod diskom, lov rýb, ryžovanie zlata… V cieli nášho putovania  pod obrovskou skalou sme si vychutnali  pravú dobu kamennú. Aby nám cesta späť ubiehala rýchlejšie zabavili sme sa hrou Bambus.  Večer sme ešte popracovali na našich táborových tričkách a zanechali na nich  rôznofarebné otlačky našich rúk.
Vo štvrtok sme sa ocitli v záhadnej krajine všelijakých príšer.  Až tie nám vysvetlili, že sa nachádzame vo svete Fantasy, ktorým  nás budú sprevádzať  kiklopi, zombíci, víly, škriatkovia, mimozemšťania, hobiti, upíri a strigy. Svoje klany nám ospievali v duchaplných piesňach a musíme uznať, že i ich svojské príbytky,  nám prezradili niečo o ich čudesnom  živote. Naša fantázia, a nielen tá pracovala i počas nočnej hry, v ktorej sa nám tieto príšery ukázali opäť v inom svetle resp. tme  🙂
V piatok sa niesol v duchu budúcnosti, keď raz budeme svetoznámi  a slávni  a ocitneme sa v Hollywoode.  Herecké výkony vo večernom  zábavnom programe sú odrazovým mostíkom našich  budúcich kariér. Tešíme sa z tohto spoločného večera, ale i z  celého tábora, v ktorom sme zažili SRANDY KOPEC   🙂 🙂 🙂

Minitábor Močiar 2013

Projekt  ” Lepšie stretko – Cestujeme s radosťou”  vyvrcholil v dňoch 1.-5. júla 2013 minitáborom v dedinke Močiar. Do cieľa úspešne dorazilo a odmenu si zaslúžilo 38 detí a animátorov. Spoločne odštartovali tohtoročné letné prázdniny a prežili týždeň plný hier, zábavy, športovania, tanca, prechádzok ale i oddychu či už duševného alebo telesného.

Po dňoch plných skúšania, skúšok, uzatvárania známok, monitorov,  maturít, či štátnic,  oddych v lone Štiavnických vrchov prospel určite každému. Prišli sme sem, aby sme spomalili až zastavili čas. Pomáhali nám v tom i hodiny v miestnej kuchyni – ich ručička sa ani nepohla, žiadna baterka nepomohla:). Aj keď sme čas úplne nezastavili, na dni, ktoré sme spolu prežili budeme určite dlho spomínať. Nové eRkotance, ranné rozcvičky, pátracia akcia, prechádzky či oslobodzovanie princeznej z rúk zlého čarodejníka v nočnej hre sú pre nás peknými spomienkami na prvý prázdninový týždeň. Zábavný program, ktorý zhrnul všetko “dôležité” z uplynulého týždňa, ešte viac umocnil celú atmosféru a naše priateľstvá. A všetky tie mnohopočetné rodinné klany čo vznikli!
Pochvala a vďaka patrí i tete Alenke Šimurkovej a Janke Froněkovej za výborné jedlo.Určite i všetkým deckám, ktoré si ochotne a bez hundrania plnili svoje služby pri upratovaní…A veľké ĎAKUJEM patrí aj všetkým animátorom za pomoc i za pekný a zaujímavý program.

Spomienky v skratke

buchty, buchty, buchty…..
…no, no tlačová konferencia…
…diviaky určite chodia v pároch…
… hranolky s taaataaarskouuu …s kečupóóóm …len za jedno euríčko
…záver rozprávky: Princ uniesol zachránenú princeznú

Možno pridáme aj celú rozprávku, len musíme pozháňať  jej tlačovú podobu 🙂