Ako sme si tábor v Pribyline užili

Každé prázdniny, letá, či hocijaké očakávané  dni voľna, sú pre každého z nás chvíľami, ktorých sa doslova nevieme dočkať. A veru ani leto 2015 nebolo iné. Hoci sme už rok dopredu vedeli, že tento tábor bude opäť v Hoteli Akademik v Pribyline – Račkovej doline, čím sme „porušili“ našu tradíciu každý rok meniť miesto, na našom tešení 🙂  to vôbec neubralo. Práve naopak! Vedeli sme, že sa vraciame na krásne miesto v našich veľhorách, že na nás čakajú milí ľudia, ktorí sa o nás dobre postarajú…a po vlaňajších výkyvoch počasia  😥 na nás vo Vysokých Tatrách toto leto čakalo i počasie, ktoré nám doprialo do poslednej minúty prežiť neopakovateľný tábor.

Tento rok pribudlo do našej partie, kopec nových detí, veľa z nich bolo v tábore prvýkrát, a tak nás o to viac teší, že práve spolu s nami prežili nezabudnuteľné chvíle plné radosti. Priblížiť našim deťom „život“ v horách a  v národnom parku nám pomohla postavička medveďa Yogiho, keď práve jeho mali naučiť ako sa v horách správať, ukázať tejto vzácnej návšteve krásy, či tradície nášho Slovenska. Ale aby to nebolo až také vážne, veď predsa máme prázdniny, užili sme i kopec srandy. Kvôli lepšej i bezpečnejšej organizácii, sme sa rozdelili do našich farebných skupiniek. Tentokrát mala každá skupinka počas dňa na starosti jednu z piatich „úloh“ a počas týždňa sa všetci zodpovedne prestriedali pri: budíčku, rozcvičke, modlitbách, speve pri jedle, upratovaní a programe.  Všetci to zvládli na jednotku, a tak sa ani raz nedočkali  žiadnych dobre mienených usmerňovaní od skúsených dospelákov 😛 😛

V nedeľu večer sme si vlastnoručne vyplietli košík, ktorý bol tohtoročnou schránkou na anjelskú poštu, pokračovali sme i v zápiskoch v našich táborových pamätníčkoch a originálne označili naše izby.

Pondelok – Modrí

Pondelok mali na starosti program MODRÍ  a veru latku nastavili vysoko.  Cestu do najväčšej lesnej škôlky na Slovensku nám spestrili zaujímavými športovými, logickými a poučnými disciplínami. Napriek veľkej horúčave, nám vďake dobrej nálade cesta ubiehala, aby sme sa potom vďaka šikovným a ochotným pracovníčkam veľa dozvedeli a videli. Ani sme netušili koľkokrát stromček prejde ich rukami, kým ho môžu „odovzdať“  aby sám rástol, aké existujú patenty, či stroje, ako sa zavlažuje, pleje, či presádza…
Popoludní sme potom ešte zvládli poupratovať všetko, čo neporiadni turisti narozhadzovali, dokonca tieto odpadky sme kreatívne využili pri budovaní nášho parku.  Večer sme si za to vyslúžili odznak za DOBROSRDEČNOSŤ.
Aby sme i ďalšie dni zvládali s radosťou a optimizmom, začali sme trénovať tohtoročnú táborovú hymnu. Od začiatku nás chytila za srdce a počas týždňa sa potom často rozliehala po širokom okolí, možno si ju spolu s nami spievali i tatranské medvede 🙄

text: Lukáš Píš

  1. Príbeh začína,
    tak rýchlo daj sa k nám,
    spolu dokážeme prekážky zvládnuť.
    Už neváhaj,
    odhoď všetko za hlavu,
    dnes radosť, šťastie budú tu vládnuť.

       R: Spievaj NANANA,
Všetko dá sa!
NANANA,
Keď pridáš sa!

/:Tento deň nikdy nekončí,
a preto skús byť aspoň chvíľu statočný.:/ óó

       R: Spievaj NANANA….

  1. Veď slnko svieti,
    vždy na každého z nás
    preto neváhajme úsmev mu vrátiť.
    S nami nájdeš cieľ,
    tak zodvihni svoj zrak,
    sme rodina,
    k nám možeš sa vrátiť.

R: Spievaj NANANA….

/:Tento deň nikdy nekončí,
a preto skús byť aspoň chvíľu statočný.:/ óó

Spievaj NANANA….

pondelok

Utorok – Zelení

V spoznávaní i vzdelávaní sme pokračovali aj v utorok, kedy mali na starosti program ZELENÍ.  A keďže nechceme byť len múdri, ale i vytrvalí 7 km- etrová prechádzka do Skanzenu Liptovskej dediny v Pribyline bola pre nás hračkou. V dobrej nálade pokračovala i prehliadka, počas ktorej sme sa opäť dozvedeli  veľa zaujímavostí, tentokrát sme oprášili vedomosti z dejepisu a literatúry…miestami i doplnili nejaké tie medzery 😎 .  Videli  zaujímavé hračky, nástroje, zariadenia…a selfie v takom historickom zrkadle tiež bola zaujímavá. Cestou späť nám už nohy trošku oťažievali, a tak niektorí využili služby mikrobusu. Mnohí  však aj spiatočnú cestu zvládli po vlastných.
Popoludnie sa nieslo v znamení hier a súťaží a začali sa i prvé fázy výroby táborových tričiek – odsavovanie, veľké  pranie a sušenie…
Nehundrať, usmievať sa, mať záujem o nové veci…zvládli sme to na jednotku, za čo máme na pamiatku odznak za VYTRVALOSŤ.

utorok

Streda – Fialoví

Každým dňom naša kondička naberala na sile, a tak sme nepoľavili ani v stredu. Práve naopak, keďže od začiatku týždňa sme mali nahodené celkom slušné tempo, FIALOVÍ pripravili pre nás vysokohorskú túru. Pre istotu sme na prvých 25 km t.j. cesta na Štrbské pleso využili autobusy, ale potom Vodopád SKOK 1725m.n.m. cieľ našej túry sme hravo zvládli po vlastných. Osviežení z horských potôčikov a posilnení z našich balíčkov, sme si dali prechádzku okolo Štrbského plesa a spokojní po dobrom výkone sa vrátili do hotela. Ešte v autobuse sme si mysleli, že hádam ani nevstaneme, ale keďže sa začalo čosi pošuškávať  o nočnej hre, všetci záhadné ožili. Aby sme sa však dočkali tej pravej tmy – večer sme trošku „naťahovali“ a dobre sa pritom pobavili na originálnych tanečných kreáciách, pri ktorých sme zabudli aj na naše ubolené nohy a otlaky. Medzitým sa riadne zotmelo, príšery z tajomnej krajiny boli naozaj strašidelné, a k tomu tie príšerné okuliare, tma, výkriky… no strááášna hrôza. Odznak ODVAHY sme si zaslúžili všetci.  Na túto noc však nebudeme spomínať ako na hrôzostrašnú, ale ako na „Noc splnených prianí“, pretože práve v stredu 12.8. 2015 sme mohli vidieť na nočnej oblohe meteorický roj…

streda

Štvrtok – Žltí

Po všetkých prechádzkach a túrach, zdravo ubehaní a unavení,  si ŽLTÍ pripravili pre nás program v areáli.  Ale veru nesedeli sme ani počas tohto dňa. Dopoludnia sme si zasúťažili v rôznych zaujímavých a vtipných disciplínach, veď chytať medveďa so zaviazanými očami je celkom sranda… a ešte keď sú tam prekážky… odmenou nám boli gombíky rôznych tvarov. A načo?
Keďže vo štvrtok nás navštívil aj náš pán farár, popoludnie sme začali sv. omšou. Unavení na tele, za to ale posilnení na duchu, sme začali trénovať našu trpezlivosť, čo nám dávalo zabrať možno viac ako dlhé túry. Veď prišiť tie neeešťastnééé gombíky na táborové tričko, to je iná fuška a ešte dokonca musia aj držať! Ka-ta-stro-fa! Keďže po tejto aktivite sa v mnohých nahromadili pocity bezmocnosti až zúfalstva, snažili sa na ne zabudnúť pri dolapení Yogiho. Veľa nahromadenej energie začalo však prudko dvíhať hladinu adrenalínu a tým riziko úrazu, a preto sa tieto hry veľmi rýchlo zmenili na logické, ktoré už boli menej nebezpečné, aj keď nie pre všetkých 😉 !
Na záver dňa nás čakala výborná opekačka pri pravom táboráku.  Dosýta sme sa najedli, zaspievali si i zatancovali. A odznak za SÚŤAŽIVOSŤ nám bude pripomínať ďalší originálny deň z tohtoročného tábora.

štvrtok

 Piatok – Červení

S úsmevom sme vykročili do ďalšieho dňa. Veľmi rýchlo však úsmevy začali zamŕzať, keď  po raňajkách všetci dostali za úlohu pobaliť sa na celodennú túru – výstup na Kriváň. Pobaliť pitie, riadne sa obuť, šatky… a nástup do autobusu, vyrážame. V tejto chvíli by možno mnohí prišli aj o všetky nazbierané odznaky,… ale keďže dnešný deň mal byť o úsmeve a dobrej nálade, za najbližšou zákrutou sa situácia začala meniť. V priebehu 10 minút sme zvládli výstup na Kriváň, keď sme si na ihrisku našli 5centovku a slávnostne na ňu stúpili.  Toľko radostných povzdychov sme už veru dávno nepočuli. A v duchu zábavy sa niesol i náš posledný deň v tábore. Zábavné súťaže: Partička, Živé kulisy, Inkognito…príprava večerného programu boli pekným vyvrcholením celého týždňa, zahviezdili i naše táborové talenty. Dobre sme sa pobavili a odznak za ÚSMEV si zaslúžili.

piatok

A náš tábor trošku v číslach:

Od 9.8. 2015 do 15.8. 2015 – 81 vytrvalých táborovníkov prežilo spolu 6 dní plných radosti a smiechu. Za prvé 3 dni zvládol každý 38,92 km t.j. 56 432 krokov, počas ktorých spoločne nazbierali viac ako 2 tucty poriadnych otlakov.  V areáli sme počas hier a tanca pridávali mnoho ďalších krokov. Do pamätníčkov pribudlo asi 15 strán, na šatkách máme 5 odznakov a v našich srdciach veľa nových kamarátov a nespočetné množstvo pekných spomienok….

Leave a comment